Cítim, teda milujem!

Vidím, cítim, počujem, myslím teda som,
tak preto som človekom?
Nie! Nemyslím, človek má iné prednosti,
má úžasný dar, človek vníma pociti.
Cit je tak výnimočný dar, na ktorý často zabúdame,
robíme hlúposti a si to nevážime.

Vidím, cítim, počujem, myslím teda som,
no hlavne od citov som závislou,
nechcem cítiť len nejaký dotyk, vôňu, teplo,
chcem, aby ma to čaro lásky citom naplnilo,
chcem cítiť lásku jej dotyky, teplo, vôňu,
ktorá ma chuť tak kúzelnú tak jedinečnú.

Vidím, cítim, počujem, myslím teda som,
priznávam, som lásky otrokom,
som od nej závislá, moc ju potrebujem
a nájde si ma vždy, mám taký dojem.
Vidím, cítim, počujem, myslím teda som,
ale aj cítim, preto milujem a zato láske ďakujem.